História dáva za pravdu, že družstevníctvo patrí medzi zvláštne
fenomény modernej doby 19. a 20. storočia. Je to jedna z foriem
podnikania, ktorá mala za cieľ zlepšiť existenčné podmienky
svojich členov. Zmenou doby, rozvojom spoločnosti a ľudstva sa
menili aj nástroje a formy družstevného podnikania. Vždy však
zostala zachovaná orientácia na člena a jeho výhody. Družstevníctvo
je jediná forma čistého kolektívneho podnikania, kde má každý
rovnaké práva aj povinnosti. Je to forma, ktorá nesie prvky
samosprávneho riadenia a preto je vysoko demokratická.
Historický kalendár družstevníctva uvádza, že prvé družstvo na svete vzniklo v roku 1844 v anglickom meste Rochdale. Niekoľko mesiacov neskôr v roku 1845 založil Samuel Jurkovič úverové družstvo v slovenskom Sobotišti. Kolískou spotrebného družstevníctva sa stáva mestečko Revúca. Samuel Ormis tu v roku 1869 zakladá prvé potravné družstvo.
Družstevníctvo v obchode ako spôsob podnikania a tiež ako filozofická myšlienka vzniklo v kapitalizme a malo podobu potravných družstiev. Najstaršie zmienky v našom regióne nachádzame v Mojmírovciach. Už za bývalého Rakúska- Uhorska tu v roku 1895 vzniklo prvé úverové a potravné družstvo. Takéto potravné družstvá vznikali v mnohých obciach. Pôsobili viac či menej úspešne. Boli významnou súčasťou v celkovom dianí v celom spoločenskom a hospodárskom živote Slovenska. Družstvá boli niečím novým. Boli progresívnym počinom na prelome storočia, a v kapitalistickom zriadení vôbec prvým pokusom o nachádzanie východísk do lepšieho života. Všetko stálo na dobrovoľných funkcionároch, ktorí bez nároku na odmenu nešetrili čas ani úsilie a riešili problémy družstevného obchodu, zásobovania, financovania. Pravidelne sa zúčastňovali na inventúrach a revíziách. Bola to skutočná práca v prospech celku. Práca pre zlepšenie pomerov svojich spoluobčanov. Tieto potravné družstvá prežili dve svetové vojny. V povojnových rokoch, hlavne po druhej svetovej vojne sa zapájali do obnovy zásobovania.
V rokoch 1950 - 1951 sa udiali veľké zmeny v organizácii družstevníctva. Začala sa formovať a organizovať Jednota ľudové spotrebné družstvo s právomocou na celý okres. Hlavne po finančnej aj organizátorskej stránke slabšie družstvá sa postupne zlúčili do Jednoty.
Z existujúcich výpisov z obchodného /vtedy firemného/ registra môžeme konštatovať, že Jednota spotrebné družstvo Nitra vznikla 20.augusta 1953 na ustanovujúcom valnom zhromaždení a bola družstvom ľudovým.
Politické dianie v päťdesiatych rokoch zasiahlo aj do činnosti spotrebných družstiev na Slovensku. Viaceré zásahy politického centra zmenili organizačnú štruktúru, deformovali demokratické vzťahy v členskej základni, v riadení a zmenili podmienky pôsobnosti družstiev. Zapojenie spotrebných družstiev do regulovaného hospodárstva znamenalo, že bolo poverované viacerými celospoločenskými úlohami, napr.: preberaním súkromného sektoru v maloobchode a spoločnom stravovaní, výkupom poľnohospodárskych prebytkov, potravinárskou výrobou, predovšetkým pekárňami.
Po mnohých neúspechoch sa museli skončiť rôzne modely riadenia družstiev. Dedinské Jednoty, okresné spotrebné družstvá, okresné zväzy spotrebných družstiev sa v roku 1956 zlúčili a vznikali Jednoty, okresné spotrebné družstvá.
Zákon o ľudových družstvách a socializácia vyčlenili spotrebným družstvám pôsobnosť na vidieku. Mestské aglomerácie boli na mnoho rokov doménou len štátneho obchodu.
Príznaky obrodného procesu v spoločnosti sa začali prejavovať od roku 1965. Centralizáciu pozvoľna vystriedalo aktivovanie hospodárskeho života. Došlo k rastu členskej základne, čo bol jednoznačný dôkaz popularity spotrebných družstiev a dôvery spotrebiteľov v ich činnosť. Rozvojový program sa orientoval na skvalitnenie materiálno- technickej základne.
Až v roku 1967 dochádza k zrušeniu tzv. rajonizácie medzi spotrebnými družstvami a štátnym obchodom, medzi vidiekom a mestom. Tým sa pre spotrebné družstvá vytvárajú širšie možnosti, ktoré družstvá aj účinne využívajú.
Očakávania obrodného procesu sa však nenaplnili a nasleduje zložité obdobie normalizácie a direktívneho riadenia. Silnejú zásahy politických orgánov do družstiev.
Politická atmosféra sa dramatizuje na sklonku 80-tych rokov a vrcholí takzvanou "nežnou revolúciou".
Pozorne sme sledovali ako dopadne hlasovanie o družstevnom zákone /Transformačný zákon/ vo Federálnom zhromaždení bývalého Československa.
Nakoniec však Transformačný zákon - aj keď s veľkými chybami - bol prijatý. Úspešne sme pretransformovali družstvo a mohli sme vstúpiť do slobodného obdobia volnej súťaže. V tom čase bol počet členov nitrianskej Jednoty 7 tisíc osôb. Po desiatich rokoch sa ich počet rozšíril a prekročil hranicu 22 tisíc osôb.
V súčastnom období môžeme hovoriť o počte takmer 30 tisíc členov.
Činnosť nitrianskej Jednoty sa rozšírila do viacerých miest a obcí nitrianskeho kraja ako aj na východ Slovenska, do okresu Trebišov.
Historický kalendár družstevníctva uvádza, že prvé družstvo na svete vzniklo v roku 1844 v anglickom meste Rochdale. Niekoľko mesiacov neskôr v roku 1845 založil Samuel Jurkovič úverové družstvo v slovenskom Sobotišti. Kolískou spotrebného družstevníctva sa stáva mestečko Revúca. Samuel Ormis tu v roku 1869 zakladá prvé potravné družstvo.
Družstevníctvo v obchode ako spôsob podnikania a tiež ako filozofická myšlienka vzniklo v kapitalizme a malo podobu potravných družstiev. Najstaršie zmienky v našom regióne nachádzame v Mojmírovciach. Už za bývalého Rakúska- Uhorska tu v roku 1895 vzniklo prvé úverové a potravné družstvo. Takéto potravné družstvá vznikali v mnohých obciach. Pôsobili viac či menej úspešne. Boli významnou súčasťou v celkovom dianí v celom spoločenskom a hospodárskom živote Slovenska. Družstvá boli niečím novým. Boli progresívnym počinom na prelome storočia, a v kapitalistickom zriadení vôbec prvým pokusom o nachádzanie východísk do lepšieho života. Všetko stálo na dobrovoľných funkcionároch, ktorí bez nároku na odmenu nešetrili čas ani úsilie a riešili problémy družstevného obchodu, zásobovania, financovania. Pravidelne sa zúčastňovali na inventúrach a revíziách. Bola to skutočná práca v prospech celku. Práca pre zlepšenie pomerov svojich spoluobčanov. Tieto potravné družstvá prežili dve svetové vojny. V povojnových rokoch, hlavne po druhej svetovej vojne sa zapájali do obnovy zásobovania.
V rokoch 1950 - 1951 sa udiali veľké zmeny v organizácii družstevníctva. Začala sa formovať a organizovať Jednota ľudové spotrebné družstvo s právomocou na celý okres. Hlavne po finančnej aj organizátorskej stránke slabšie družstvá sa postupne zlúčili do Jednoty.
Z existujúcich výpisov z obchodného /vtedy firemného/ registra môžeme konštatovať, že Jednota spotrebné družstvo Nitra vznikla 20.augusta 1953 na ustanovujúcom valnom zhromaždení a bola družstvom ľudovým.
Politické dianie v päťdesiatych rokoch zasiahlo aj do činnosti spotrebných družstiev na Slovensku. Viaceré zásahy politického centra zmenili organizačnú štruktúru, deformovali demokratické vzťahy v členskej základni, v riadení a zmenili podmienky pôsobnosti družstiev. Zapojenie spotrebných družstiev do regulovaného hospodárstva znamenalo, že bolo poverované viacerými celospoločenskými úlohami, napr.: preberaním súkromného sektoru v maloobchode a spoločnom stravovaní, výkupom poľnohospodárskych prebytkov, potravinárskou výrobou, predovšetkým pekárňami.
Po mnohých neúspechoch sa museli skončiť rôzne modely riadenia družstiev. Dedinské Jednoty, okresné spotrebné družstvá, okresné zväzy spotrebných družstiev sa v roku 1956 zlúčili a vznikali Jednoty, okresné spotrebné družstvá.
Zákon o ľudových družstvách a socializácia vyčlenili spotrebným družstvám pôsobnosť na vidieku. Mestské aglomerácie boli na mnoho rokov doménou len štátneho obchodu.
Príznaky obrodného procesu v spoločnosti sa začali prejavovať od roku 1965. Centralizáciu pozvoľna vystriedalo aktivovanie hospodárskeho života. Došlo k rastu členskej základne, čo bol jednoznačný dôkaz popularity spotrebných družstiev a dôvery spotrebiteľov v ich činnosť. Rozvojový program sa orientoval na skvalitnenie materiálno- technickej základne.
Až v roku 1967 dochádza k zrušeniu tzv. rajonizácie medzi spotrebnými družstvami a štátnym obchodom, medzi vidiekom a mestom. Tým sa pre spotrebné družstvá vytvárajú širšie možnosti, ktoré družstvá aj účinne využívajú.
Očakávania obrodného procesu sa však nenaplnili a nasleduje zložité obdobie normalizácie a direktívneho riadenia. Silnejú zásahy politických orgánov do družstiev.
Politická atmosféra sa dramatizuje na sklonku 80-tych rokov a vrcholí takzvanou "nežnou revolúciou".
Pozorne sme sledovali ako dopadne hlasovanie o družstevnom zákone /Transformačný zákon/ vo Federálnom zhromaždení bývalého Československa.
Nakoniec však Transformačný zákon - aj keď s veľkými chybami - bol prijatý. Úspešne sme pretransformovali družstvo a mohli sme vstúpiť do slobodného obdobia volnej súťaže. V tom čase bol počet členov nitrianskej Jednoty 7 tisíc osôb. Po desiatich rokoch sa ich počet rozšíril a prekročil hranicu 22 tisíc osôb.
V súčastnom období môžeme hovoriť o počte takmer 30 tisíc členov.
Činnosť nitrianskej Jednoty sa rozšírila do viacerých miest a obcí nitrianskeho kraja ako aj na východ Slovenska, do okresu Trebišov.
