História

Počiatky spotrebného družstva v Žiline

Funkcionári výkonného výboru sociálno-demokratickej strany v Žiline zvolali 29. júna 1919 na Strelnicu poradu robotníkov, ktorej predsedal Jozef Bača, murár a funkcionár strany a odborov z podniku „Hungária“. Na porade sa dohodli o založení potravného spolku. Na porade sa vyskytli rôzne názory na jeho vedenie, výšku podielov a rôzne organizačné problémy.

Po ujasnení a zjednotení názorov, ktoré trvalo niekoľko mesiacov, zvolali ustanovujúce valné zhromaždenie, ktoré sa konalo 19. októbra 1919 v jedálni súkennej továrne v Žiline.

Na ustanovujúcom valnom zhromaždení sa zakladatelia uzniesli, že družstvo sa pripojí k Ústrednému zväzu československých družstiev v Prahe a ponesie názov „Potravný spolok organizovaného robotníctva v Žiline“. Zakladajúca listina potravného spolku uvádza správnu radu v tomto zložení: Anton Filner (zvolený za prvého predsedu správy), ďalej to boli: Jozef Bača, Viliam Ormai, Augustín Várnai, Bohumil Rajnoha, Bohumil Bártek, Rudolf Homola, Jozef Hrošovský, Štefan Šutek, Hugo Šterba, František Glatter, Ľudovít Mazúr, Bedrich Havlík, Štefan Tadlánek a iní, ktorí nie sú na zakladajúcej listine podpísaní. Okrem toho zápisné sa stanovilo na 5 Kčs a členský podiel na 50 Kčs s tým, že jeden člen môže mať najviac 10 podielov, ale len 1 hlas. Neskôr sa členský podiel zvýšil na 200 Kčs.

Títo zakladatelia s veľkým elánom a oduševnením pre družstevnú vec prikročili k získaniu ďalších členov a zbieraniu podielov. Za veľmi krátku dobu malo družstvo už 3 000 členov a mohlo prikročiť k otvoreniu prvej predajne, ktorá bola umiestnená na námestí v Žiline, v dome člena družstva Melzera, ktorý bol aj prvým vedúcim tejto predajne. Postupne boli založené predajne vo Veľkom Rovnom, Čadci, Rajci, Lietavskej Lúčke, Kotešovej, Turí, Dlhom Poli, Varíne, Staškove, Tepličke nad Váhom, Rakovej, Turzovke, Považskej Bystrici a inde, takže družstvo počas 2 rokov malo už 26 predajní a počet členov stúpol na 9 000.

Upevnenie družstva a jeho sľubná perspektíva do ďalších rokov viedli v roku 1922 k premenovaniu družstva na „Budúcnosť, robotnícke konzumné družstvo“. Toto pomenovanie valné zhromaždenie schválilo a zakotvilo do stanov, ktoré ďalej obsahovali: účel družstva, výšku členského podielu, práva a povinnosti členov a orgánov družstva, t.j. správy a dozornej rady, miestnych dozorných výborov, valného zhromaždenia a tiež spôsob rozdelenia zisku (prebytku a náhrady prípadných strát).

Žilinská „Budúcnosť“ sa aj v ťažkých podmienkach družstiev nielen udržala, ale ďalej si  upevňovala svoje postavenie. V roku 1927 mala  83 predajní  s  čistým ziskom vo  výške 15 559,25 Kčs. V týchto rokoch ako najsilnejšie robotnícke družstvo na Slovensku pomáhala zachraňovať slabé a rozpadajúce sa družstvá a preberala ich do svojej organizácie. Tak prevzala asi 19 družstiev z rôznych miest Slovenska, medziiným Potravný spolok Bratstvo vo Vrútkach, Potravný, úsporný a pestevný spolok organizovaného robotníctva v Prešove a Potravný spolok organizovaných remeselníkov a robotníkov v Kysuckom Novom Meste. Tieto družstvá v roku 1927 vykázali stratu.

Žilinské družstvo vyrástlo na silnú družstevnú organizáciu, ktorej pôsobnosť siahala od Trenčína na východné Slovensko, Pohronie a Gemer. Vzrast družstva a zmenené hospodárske pomery v Československu si čoskoro vyžiadali rad reforiem na poli organizačnom, administratívnom a obchodnom. Tieto reformy koncom roku 1928 vyústili do rozdelenia materského družstva na štyri samostatné obvody so sídlom v Žiline, Spišskej Novej Vsi, Rožňave a Zvolene.

V období druhej svetovej vojny došlo k využitiu veľkoobchodu a predajní spotrebného družstva pre distribúciu tovaru pre obyvateľstvo. Po oslobodení okresu v apríli 1945 družstvo zásobovalo stále širší okruh obyvateľov, zúčastňovalo sa na výchove svojich členov a preberaní súkromného obchodu i pekárni do vlastníctva.

Obdobie rokov 1952 – 1953 znamená zásadnú zmenu v zameraní spotrebných družstiev. Činnosť spotrebných družstiev v mestách začala postupne ubúdať a zameriavala sa na zásobovanie obyvateľstva na dedinách.

V roku 1953 dochádza k organizačnej prestavbe spotrebných družstiev, a to na územnom princípe budovaním podľa okresov a tak začína ďalšia delimitácia činnosti družstva Budúcnosť a v dôsledku toho sa vytvárajú Okresné spotrebné družstvá v Rajci, Bytči, Kysuckom Novom Meste a v Čadci. Po realizovaní delimitácií družstvo Budúcnosť obmedzuje svoju činnosť len na okres Žilina a následne k 1. februáru 1954 družstvo Budúcnosť prechádza do likvidácie a jeho právnym nástupcom sa stáva Okresný zväz spotrebných družstiev v Žiline ako nadriadený orgán vytvárajúcich sa dedinských spotrebných družstiev.

V roku 1956 sa spotrebné družstvá opäť zlučujú a v činnosti pokračuje Jednota, ľudové spotrebné družstvo v Žiline, Bytči a Rajci, čím Okresný zväz spotrebných družstiev zanikol. K 1. aprílu 1958 sa zlučuje Jednota Rajec do Jednoty Žilina a k 1. júlu 1960 pri územnej reorganizácii okresov a krajov vzniká v rámci žilinského okresu jedno spotrebné družstvo so sídlom v Žiline.