Družstevníctvo sa zrodilo v prvej polovici 19. storočia ako
reakcia malých individuálnych výrobcov na zhoršené ekonomické a
sociálne podmienky doby. Cechové organizácie, rôzne podporné a
tovarišské spolky už na sklonku feudalizmu presvedčivo
demonštrovali, že v spoločnom združení rastie sila drobných
producentov v ekonomickej aj v sociálnej rovine. Z tohto poznania
vychádzali prví propagátori družstevníctva, ktorí primerane k novým
podmienkam európskej industrializácie a na úplne odlišnej úrovni
aplikovali niektoré osvedčené skúsenosti predchádzajúcich
generácií.
„Otcom“ družstevníctva sa zvykne nazývať anglický utopický mysliteľ Robert Owen, ktorý v duchu svojich predstáv o spravodlivejšej spoločnosti zakladal a propagoval v Anglicku v druhom a treťom desaťročí 19. storočia výrobné a spotrebné družstvá. Podobné pokusy charakterizovali aj francúzskeho utopistu Charlesa Fouriera. Obom išlo pri ich praktických krokoch o odstránenie krikľavých sociálnych a mravných problémov nastupujúceho kapitalizmu. Úsilie o utvorenie „nového sveta“, spoločnosti rovnosti a spravodlivosti, nemalo v daných podmienkach šancu na úspech, či sa malo realizovať prostredníctvom „komunistických obcí“, alebo „faláng“. Snahy oboch mysliteľov boli skôr či neskôr odsúdené na zánik. Pevnejšiu organizačnú formu a ucelenú predstavu o družstvách, resp. tzv. „družstevných spoločnostiach“, poskytol nakoniec až William King, najmä vo svojom časopise The Co-operator /1828-30/.
Tieto ideové zdroje spolu so skúsenosťami anglického chartizmu ako sociálno-polického hnutia proletariátu stáli pri kolíske ďalšieho družstevného pokusu, ktorý bol tentoraz už korunovaný úspechom. To keď 24.10. 1844 v stredoanglickom meste Rochdale založili tkáči, medzi nimi aj Owenovi žiaci, Spolok poctivých priekopníkov /Society of Equitable Pioneers/ - prvé spotrebné družstvo na svete. Úspešný rozvoj rochdalského družstva a jeho nasledovníkov pôsobil ako príťažlivý príklad pre zrod družstevníctva aj v ostatných krajinách Európy. Tento proces sa vyvíjal predovšetkým tam, kde industrializácia a nástup kapitalizmu zasiahli všetky oblasti sociálneho života a podstatne zmenili podobu výroby. Logicky preto postupoval od západu Európy smerom na jej východ.
Výnimku z tohto vývojového trendu tvorilo práve Slovensko. Jurkovičovo družstvo v Sobotišti vzniklo totiž na základe podobných princípov tri mesiace po rochdalskom, ale pritom úplne nezávisle od neho. Stalo sa prvým úverným družstvom na svete. Ide o nie zriedkavý historický jav, keď takmer súčasne, bez akýchkoľvek informácií jedného o druhom, vzniká v rôznych častiach sveta rovnaký historický fenomén. Významným medzníkom v histórii spotrebného družstevníctva na Kysuciach bolo založenie prvého spotrebného družstva v roku 1905, ktorým bol Potravný spolok v Ochodnici. Spolok sa stal členom zväzu uhorských potravných spolkov „Hangya“, ktorý bol v tom čase centrálnou celouhorskou družstevnou organizáciou. Rok po založení prvého spolku v roku 1906 na opačnej strane Kysúc vo Vysokej nad Kysucou vznikol „Potravný spolok Vysocký“. V roku 1911 vzniká potravný spolok v Zborove nad Bystricou, v roku 1912 v obci Makov, v roku 1919 v Kysuckom Lieskovci a Krásne nad Kysucou.
V roku 1921 sa zriaďuje „Potravný spolok organizovaného robotníctva pre Žilinu a okolie“ a od roku 1922 premenovaný na Budúcnosť, ktorý má predajne a súčasne členské základne v Čadci, Rakovej, Staškove, Turzovke. Do roku 1948 boli založené spotrebné družstvá vo všetkých väčších obciach na Kysuciach.
V roku 1951 preberá Budúcnosť všetky existujúce potravné spolky na Kysuciach. V júli 1952 prijalo predstavenstvo ÚRD zásadné rozhodnutie, podľa ktorého mali spotrebné družstvá ukončiť činnosť v mestách a v priemyselných centrách a celú činnosť mali výlučne zamerať na dediny. V súlade s týmto opatrením sa uskutočnila dôsledná delimitácia medzi štátnym a družstevným obchodom a družstvá odovzdali štátnemu obchodu všetky prevádzkové jednotky, ktoré sa nachádzali v mestách.
V roku 1953 dochádza k ďalšej organizačnej prestavbe spotrebných družstiev. Na územnom princípe a podľa politických okresov vznikli delimitáciou Budúcnosti nové Okresné spotrebné družstvá v Čadci a Kysuckom Novom Meste. V súlade s územnou reorganizáciou k 30.6.1960 dochádza k zlúčeniu dovtedajších samostatných družstiev Jednoty ĽSD Kysucké Nové Mesto a Jednoty ĽSD Čadca v jeden celok Jednota ľudové spotrebné družstvo Čadca, ktoré v tejto forme existuje do dnešných dní.
V období budovania socializmu sa spotrebné družstevníctvo rozvíjalo na základe plánovitého rozvoja NH.Stranícke a štátne orgány a štátna plánovacia komisia určovali ďalší smer a rozvoj maloobchodu vrátane družstevného. Spotrebné družstvá zabezpečovali hlavne zásobovanie vidieckeho obyvateľstva. Nové prevádzkové jednotky vznikali vlastnou investičnou činnosťou, ako súčasť občianskej vybavenosti, ale aj výstavbou v akcií „Z“, ktorú organizovali MNV.
Hlavným ukazovateľom hospodárenia bol rast maloobchodného obratu. Spotrebné družstvá na Slovensku v roku 1955 dosiahli MOO vo výške 5 miliárd 147 mil. Kčs a v roku 1989 to bolo až 30 miliárd 786 Kčs. Okrem predajní družstvá v roku 1989 prevádzkovali 3 922 závodov verejného stravovania.
Jednota spotrebné družstvo Čadca v roku 1989 dosiahla MOO 664 milió- nov, z toho 145 miliónov v ZVS. Napriek indexovému rastu MOO spotrebiteľský dopyt nebol uspokojený čo do štruktúry tovaru, ktorý vyžadovali zákazníci. Zjednodušene povedané, maloobchodný obrat sa splnil ale spokojnosť zákazníkov sa nenaplnila.
V roku 1989 došlo k historickému zlomu v Československu a k zrúteniu „reálneho socializmu“. Vytvorili sa nové možnosti pre všetky oblasti života spoločnosti, teda aj pre československé družstevníctvo. V priebehu roku 1990 prebehli vo všetkých družstvách nové voľby orgánov družstiev. Došlo tak k vý- mene 70 % predsedov a takmer 50 % ostatných funkcionárov družstiev. V súlade s medzinárodnými hodnotami a princípmi, právne postavenie družstiev upravil nový Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. Družstvá sa tým začlenili do sústavy súkromných podnikateľských subjektov v podmienkach trhovej ekonomiky.
Paradoxom ponovembrového vývoja v Československu bola nedôvera voči družstvám, ktoré boli obviňované z toho, že „konzervujú stav z predchádzajúceho režimu“. Táto nedôvera ovplyvnila aj prípravu a neskoršie schválenie tzv. transformačného zákona. Proces samotnej transformácie družstiev bol úspešný a organizačná prestavba a zameranie družstiev po roku 1990 prebiehali rýchlym tempom. Spotrebné družstvá na Slovensku po roku 1989 v reštitúciach vrátili 542 prevádzkových jednotiek bývalým majiteľom. Napriek zložitým politickým, spoločenským a legislatívnym podmienkam spotrebné družstvá obstáli a v sú- časnosti predstavujú najväčší ucelený obchodný systém na Slovensku.
Transformácia družstiev v zmysle zákona č. 42/1992 Zb. a skutočnosť, že družstvá sa podľa Obchodného zákonníka zaradili medzi ostatné podnikateľské subjekty bez akýchkoľvek úľav a zvýhodňovaní , donútili štatutárne orgány družstiev a ich manažmenty prehodnotiť celú filozofiu družstevného podnikania.
Do popredia sa začali dostávať ekonomické procesy a zvykanie si na prácu v konkurenčnom prostredí a oslaboval sa prehnaný sociálny aspekt družstiev zdedený zo socializmu.
Transformácia siete, hlavne zbavenie sa stratových PJ a iných stratových činností bola nevyhnutným krokom. Aj keď na investovanie vo väčšom meradle nebolo dostatok prostriedkov, nakoľko väčšina družstiev bola neúmerne finančne zaťažená v dôsledku splácania starých dlhov na tzv. trvalo sa obracajúce zásoby, začali sa družstvá viac orientovať na PJ v mestách a v spádových oblastiach s vyššou kúpnou silou. Správnosť týchto krokov potvrdil aj čas. Len v našom družstve bol nárast MOO za roky 1992 až 2002 z 550 miliónov na 1 297 mil. Sk. Aj po zohľadnení cenového nárastu je zrejme, že družstvo si za toto obdobie upevnilo trhovú pozíciu a podiel predaja na trhu potravín a tovarov dennej potreby.
Tvrdé konkurenčné prostredie a hlavne rýchly nástup zahraničných obchodných reťazcov po roku 1998 kladie zvýšené nároky na každého pracovníka, manažment a funkcionárov družstiev. Udržať sa v konkurenčnom prostredí zahraničných hypermarketov, supermarketov a domácich predajcov vyžaduje od družstiev uspokojovať svojich zákazníkov lepšie ako konkurencia. Tomuto zámeru je podriadená aj celá činnosť nášho družstva.
Najvýznamnejšou celospoločenskou udalosťou roka 2004 bol vstup Slovenska do Európskej únie. Pre podnikateľské subjekty, ktoré sa zaoberajú exportom a importom produktov sa zjednodušili administratívne bariéry vývozu, avšak uspieť na náročnom trhu Európskej únie nie je jednoduché.
Pre obchodné organizácie, akými sú aj spotrebné družstvá na Slovensku sa v roku 2004 naďalej pritvrdzovalo konkurenčné prostredie, aj keď spotrebné družstvá ako systém realizujú na Slovensku najvyšší MOO v sortimente potravín a tovarov dennej potreby. Konkurencia v podobe zahraničných reťazcov pôsobí v rámci Európy, a v nových členských štátoch EÚ vidí nové trhové prostredie, ktoré postupne obsadzuje. V roku 2004 expandoval na Slovensku diskontný predajca potravín LIDL, ktorý pôsobí v 17 krajinách Európy.
Daňová reforma v roku 2004, ktorá zjednotila priame aj nepriame dane /DPH/ na 19 %, nepomohla vyššej spotrebe potravín a tovarov dennej potreby. Spoločne s pritvrdzovaním konkurenčného prostredia mala táto skutočnosť za následok, že väčšina spotrebných družstiev nezaznamenala rast MOO oproti roku 2003. Rozdielne uplatňovanie DPH medzi štátmi EÚ, keď napr. Česko zdaňuje potraviny 5 % a Slovensko 19 % malo nepriaznivé dopady na MOO, hlavne pre družstvá v prihraničných okresoch, kde časť zákazníkov realizuje svoje nákupy v zahraničí.
Spotrebné družstvá na Slovensku sa snažili reagovať na novú situáciu rozličnými opatreniami v oblasti marketingu, finančného manažmentu a ekonomiky. Relatívne vysoké zdroje sa investovali do získavania lojality zákazníkov, či už budovaním značky COOP, sponzorstvom nemocníc, škôl, resp. zavedením celoslovenskej nákupnej karty spoločne s OTP bankou, cez ktorú sa dala zákazníkom možnosť prísť k výhodám v podobe zľavy z realizovaných nákupov v prevádzkových jednotkách spotrebných družstiev. V našom družstve tieto zľavy činili cca 3 400 000 Sk. K poklesu MOO v COOP Jednote Čadca oproti roku 2003 nedošlo aj vďaka tomu, že v októbri 2004 prenajalo družstvo 13 PJ od COOP Jednoty Považská Bystrica.
Napriek faktorom konkurenčného prostredia, nepriaznivými dopadmi daňovej reformy, hlavne zvýšením DPH na potraviny, vysokej nezamestnanosti v regióne COOP Jednota Čadca uzatvorila rok 2004 s kladným hospodárskym výsledkom a splnila hlavné ukazovatele vykonávacieho plánu a podnikateľského zámeru.
Spracoval
Bohuslav C y p r i c h podpredseda - vedúci ekonomického úseku
Použitá literatúra
- 150 ROKOV SLOVENSKÉHO DRUŽSTEVNÍCTVA VÍŤAZSTVÁ A PREHRY, Družstevná únia SR - 30. VÝROČIE JEDNOTY SD ČADCA
„Otcom“ družstevníctva sa zvykne nazývať anglický utopický mysliteľ Robert Owen, ktorý v duchu svojich predstáv o spravodlivejšej spoločnosti zakladal a propagoval v Anglicku v druhom a treťom desaťročí 19. storočia výrobné a spotrebné družstvá. Podobné pokusy charakterizovali aj francúzskeho utopistu Charlesa Fouriera. Obom išlo pri ich praktických krokoch o odstránenie krikľavých sociálnych a mravných problémov nastupujúceho kapitalizmu. Úsilie o utvorenie „nového sveta“, spoločnosti rovnosti a spravodlivosti, nemalo v daných podmienkach šancu na úspech, či sa malo realizovať prostredníctvom „komunistických obcí“, alebo „faláng“. Snahy oboch mysliteľov boli skôr či neskôr odsúdené na zánik. Pevnejšiu organizačnú formu a ucelenú predstavu o družstvách, resp. tzv. „družstevných spoločnostiach“, poskytol nakoniec až William King, najmä vo svojom časopise The Co-operator /1828-30/.
Tieto ideové zdroje spolu so skúsenosťami anglického chartizmu ako sociálno-polického hnutia proletariátu stáli pri kolíske ďalšieho družstevného pokusu, ktorý bol tentoraz už korunovaný úspechom. To keď 24.10. 1844 v stredoanglickom meste Rochdale založili tkáči, medzi nimi aj Owenovi žiaci, Spolok poctivých priekopníkov /Society of Equitable Pioneers/ - prvé spotrebné družstvo na svete. Úspešný rozvoj rochdalského družstva a jeho nasledovníkov pôsobil ako príťažlivý príklad pre zrod družstevníctva aj v ostatných krajinách Európy. Tento proces sa vyvíjal predovšetkým tam, kde industrializácia a nástup kapitalizmu zasiahli všetky oblasti sociálneho života a podstatne zmenili podobu výroby. Logicky preto postupoval od západu Európy smerom na jej východ.
Výnimku z tohto vývojového trendu tvorilo práve Slovensko. Jurkovičovo družstvo v Sobotišti vzniklo totiž na základe podobných princípov tri mesiace po rochdalskom, ale pritom úplne nezávisle od neho. Stalo sa prvým úverným družstvom na svete. Ide o nie zriedkavý historický jav, keď takmer súčasne, bez akýchkoľvek informácií jedného o druhom, vzniká v rôznych častiach sveta rovnaký historický fenomén. Významným medzníkom v histórii spotrebného družstevníctva na Kysuciach bolo založenie prvého spotrebného družstva v roku 1905, ktorým bol Potravný spolok v Ochodnici. Spolok sa stal členom zväzu uhorských potravných spolkov „Hangya“, ktorý bol v tom čase centrálnou celouhorskou družstevnou organizáciou. Rok po založení prvého spolku v roku 1906 na opačnej strane Kysúc vo Vysokej nad Kysucou vznikol „Potravný spolok Vysocký“. V roku 1911 vzniká potravný spolok v Zborove nad Bystricou, v roku 1912 v obci Makov, v roku 1919 v Kysuckom Lieskovci a Krásne nad Kysucou.
V roku 1921 sa zriaďuje „Potravný spolok organizovaného robotníctva pre Žilinu a okolie“ a od roku 1922 premenovaný na Budúcnosť, ktorý má predajne a súčasne členské základne v Čadci, Rakovej, Staškove, Turzovke. Do roku 1948 boli založené spotrebné družstvá vo všetkých väčších obciach na Kysuciach.
V roku 1951 preberá Budúcnosť všetky existujúce potravné spolky na Kysuciach. V júli 1952 prijalo predstavenstvo ÚRD zásadné rozhodnutie, podľa ktorého mali spotrebné družstvá ukončiť činnosť v mestách a v priemyselných centrách a celú činnosť mali výlučne zamerať na dediny. V súlade s týmto opatrením sa uskutočnila dôsledná delimitácia medzi štátnym a družstevným obchodom a družstvá odovzdali štátnemu obchodu všetky prevádzkové jednotky, ktoré sa nachádzali v mestách.
V roku 1953 dochádza k ďalšej organizačnej prestavbe spotrebných družstiev. Na územnom princípe a podľa politických okresov vznikli delimitáciou Budúcnosti nové Okresné spotrebné družstvá v Čadci a Kysuckom Novom Meste. V súlade s územnou reorganizáciou k 30.6.1960 dochádza k zlúčeniu dovtedajších samostatných družstiev Jednoty ĽSD Kysucké Nové Mesto a Jednoty ĽSD Čadca v jeden celok Jednota ľudové spotrebné družstvo Čadca, ktoré v tejto forme existuje do dnešných dní.
V období budovania socializmu sa spotrebné družstevníctvo rozvíjalo na základe plánovitého rozvoja NH.Stranícke a štátne orgány a štátna plánovacia komisia určovali ďalší smer a rozvoj maloobchodu vrátane družstevného. Spotrebné družstvá zabezpečovali hlavne zásobovanie vidieckeho obyvateľstva. Nové prevádzkové jednotky vznikali vlastnou investičnou činnosťou, ako súčasť občianskej vybavenosti, ale aj výstavbou v akcií „Z“, ktorú organizovali MNV.
Hlavným ukazovateľom hospodárenia bol rast maloobchodného obratu. Spotrebné družstvá na Slovensku v roku 1955 dosiahli MOO vo výške 5 miliárd 147 mil. Kčs a v roku 1989 to bolo až 30 miliárd 786 Kčs. Okrem predajní družstvá v roku 1989 prevádzkovali 3 922 závodov verejného stravovania.
Jednota spotrebné družstvo Čadca v roku 1989 dosiahla MOO 664 milió- nov, z toho 145 miliónov v ZVS. Napriek indexovému rastu MOO spotrebiteľský dopyt nebol uspokojený čo do štruktúry tovaru, ktorý vyžadovali zákazníci. Zjednodušene povedané, maloobchodný obrat sa splnil ale spokojnosť zákazníkov sa nenaplnila.
V roku 1989 došlo k historickému zlomu v Československu a k zrúteniu „reálneho socializmu“. Vytvorili sa nové možnosti pre všetky oblasti života spoločnosti, teda aj pre československé družstevníctvo. V priebehu roku 1990 prebehli vo všetkých družstvách nové voľby orgánov družstiev. Došlo tak k vý- mene 70 % predsedov a takmer 50 % ostatných funkcionárov družstiev. V súlade s medzinárodnými hodnotami a princípmi, právne postavenie družstiev upravil nový Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. Družstvá sa tým začlenili do sústavy súkromných podnikateľských subjektov v podmienkach trhovej ekonomiky.
Paradoxom ponovembrového vývoja v Československu bola nedôvera voči družstvám, ktoré boli obviňované z toho, že „konzervujú stav z predchádzajúceho režimu“. Táto nedôvera ovplyvnila aj prípravu a neskoršie schválenie tzv. transformačného zákona. Proces samotnej transformácie družstiev bol úspešný a organizačná prestavba a zameranie družstiev po roku 1990 prebiehali rýchlym tempom. Spotrebné družstvá na Slovensku po roku 1989 v reštitúciach vrátili 542 prevádzkových jednotiek bývalým majiteľom. Napriek zložitým politickým, spoločenským a legislatívnym podmienkam spotrebné družstvá obstáli a v sú- časnosti predstavujú najväčší ucelený obchodný systém na Slovensku.
Transformácia družstiev v zmysle zákona č. 42/1992 Zb. a skutočnosť, že družstvá sa podľa Obchodného zákonníka zaradili medzi ostatné podnikateľské subjekty bez akýchkoľvek úľav a zvýhodňovaní , donútili štatutárne orgány družstiev a ich manažmenty prehodnotiť celú filozofiu družstevného podnikania.
Do popredia sa začali dostávať ekonomické procesy a zvykanie si na prácu v konkurenčnom prostredí a oslaboval sa prehnaný sociálny aspekt družstiev zdedený zo socializmu.
Transformácia siete, hlavne zbavenie sa stratových PJ a iných stratových činností bola nevyhnutným krokom. Aj keď na investovanie vo väčšom meradle nebolo dostatok prostriedkov, nakoľko väčšina družstiev bola neúmerne finančne zaťažená v dôsledku splácania starých dlhov na tzv. trvalo sa obracajúce zásoby, začali sa družstvá viac orientovať na PJ v mestách a v spádových oblastiach s vyššou kúpnou silou. Správnosť týchto krokov potvrdil aj čas. Len v našom družstve bol nárast MOO za roky 1992 až 2002 z 550 miliónov na 1 297 mil. Sk. Aj po zohľadnení cenového nárastu je zrejme, že družstvo si za toto obdobie upevnilo trhovú pozíciu a podiel predaja na trhu potravín a tovarov dennej potreby.
Tvrdé konkurenčné prostredie a hlavne rýchly nástup zahraničných obchodných reťazcov po roku 1998 kladie zvýšené nároky na každého pracovníka, manažment a funkcionárov družstiev. Udržať sa v konkurenčnom prostredí zahraničných hypermarketov, supermarketov a domácich predajcov vyžaduje od družstiev uspokojovať svojich zákazníkov lepšie ako konkurencia. Tomuto zámeru je podriadená aj celá činnosť nášho družstva.
Najvýznamnejšou celospoločenskou udalosťou roka 2004 bol vstup Slovenska do Európskej únie. Pre podnikateľské subjekty, ktoré sa zaoberajú exportom a importom produktov sa zjednodušili administratívne bariéry vývozu, avšak uspieť na náročnom trhu Európskej únie nie je jednoduché.
Pre obchodné organizácie, akými sú aj spotrebné družstvá na Slovensku sa v roku 2004 naďalej pritvrdzovalo konkurenčné prostredie, aj keď spotrebné družstvá ako systém realizujú na Slovensku najvyšší MOO v sortimente potravín a tovarov dennej potreby. Konkurencia v podobe zahraničných reťazcov pôsobí v rámci Európy, a v nových členských štátoch EÚ vidí nové trhové prostredie, ktoré postupne obsadzuje. V roku 2004 expandoval na Slovensku diskontný predajca potravín LIDL, ktorý pôsobí v 17 krajinách Európy.
Daňová reforma v roku 2004, ktorá zjednotila priame aj nepriame dane /DPH/ na 19 %, nepomohla vyššej spotrebe potravín a tovarov dennej potreby. Spoločne s pritvrdzovaním konkurenčného prostredia mala táto skutočnosť za následok, že väčšina spotrebných družstiev nezaznamenala rast MOO oproti roku 2003. Rozdielne uplatňovanie DPH medzi štátmi EÚ, keď napr. Česko zdaňuje potraviny 5 % a Slovensko 19 % malo nepriaznivé dopady na MOO, hlavne pre družstvá v prihraničných okresoch, kde časť zákazníkov realizuje svoje nákupy v zahraničí.
Spotrebné družstvá na Slovensku sa snažili reagovať na novú situáciu rozličnými opatreniami v oblasti marketingu, finančného manažmentu a ekonomiky. Relatívne vysoké zdroje sa investovali do získavania lojality zákazníkov, či už budovaním značky COOP, sponzorstvom nemocníc, škôl, resp. zavedením celoslovenskej nákupnej karty spoločne s OTP bankou, cez ktorú sa dala zákazníkom možnosť prísť k výhodám v podobe zľavy z realizovaných nákupov v prevádzkových jednotkách spotrebných družstiev. V našom družstve tieto zľavy činili cca 3 400 000 Sk. K poklesu MOO v COOP Jednote Čadca oproti roku 2003 nedošlo aj vďaka tomu, že v októbri 2004 prenajalo družstvo 13 PJ od COOP Jednoty Považská Bystrica.
Napriek faktorom konkurenčného prostredia, nepriaznivými dopadmi daňovej reformy, hlavne zvýšením DPH na potraviny, vysokej nezamestnanosti v regióne COOP Jednota Čadca uzatvorila rok 2004 s kladným hospodárskym výsledkom a splnila hlavné ukazovatele vykonávacieho plánu a podnikateľského zámeru.
Spracoval
Bohuslav C y p r i c h podpredseda - vedúci ekonomického úseku
Použitá literatúra
- 150 ROKOV SLOVENSKÉHO DRUŽSTEVNÍCTVA VÍŤAZSTVÁ A PREHRY, Družstevná únia SR - 30. VÝROČIE JEDNOTY SD ČADCA
